Jedným z cieľov fotomaratónu je dať vám spätnú väzbu a pomôcť zlepšiť fotografické myslenie. Dopredu vás môže posunúť tréning, dobrá rada alebo nezávislý názor. Praktické cvičenie máte za sebou. Veríme, že témy, ktoré sme vybrali boli dostatočne inšpiratívne a prinútili vás hľadať kreatívne riešenia. Ocenené práce si môžete pozrieť na výstave. Zároveň sme poprosili dvoch členov poroty, Andreja Bána a Mišku Paštekovú, aby sa vyjadrili k 7. ročníku.
Tu sú ich reakcie a postrehy:
„Účastníci fotomaratónu mali dvanásť zadaní, ktoré mali tvorivo spracovať vo vymedzenom čase. Tí, ktorí sa dostali do užšieho výberu poroty, sa s tým popasovali väčšinou nápaditým spôsobom, so zmyslom pre rozhodujúci okamih a neraz aj so zmyslom pre humor. Porota ocenila aj to,že víťazná séria v kategórii digitál zobrazuje príbehy ľudí, čím sa blíži ku klasickej bressonovskej fotografii – pozorovanie „banálností“ každodenného života v uliciach mesta. Je potešiteľné, že medzi amatérskymi fotografmi sú takéto talenty. Je to prísľub aj do budúcnosti.“
Andrej Bán, predseda poroty
„Fotomaratón je výzvou – pre toho, kto stláča spúšť pre radosť, aj pre toho, kto fotografiu študuje, či sa ňou dokonca živí. A výzvou je aj pre nás – porotcov. Stovky fotografických sérií prezeráme vždy poctivo a s rozvahou. Zareagovať na dvanásť tém obrazom nie je jednoduché a už za to majú všetci zúčastnení náš rešpekt. Niektorí si ho však získali o čosi väčší. Vďaka čomu? Predovšetkým, ak môžem hovoriť za seba, pátrala som po prekvapení. Hľadala som prístup, ktorý sa pohráva s metaforickým jazykom, s vtipom, iróniou. Nie technická kvalita bola pre mňa určujúca, ale skôr emócia, nápad, vykročenie zo zaužívaného. Žiaľ, veľa fotografov z overenej cesty nezostúpilo a ostalo zakliesnených vo vizuálnom aj obsahovom klišé. Neuvedomili si, že „niekoho ako ja“ nemusím hľadať len vo vlastnom odraze a „sladké hry“ nie sú vždy len o sladkostiach.
Tento ročník nemá pre mňa absolútneho presvedčivého víťaza. Žiadna séria nebola dokonalá, ani tie ocenené. Avšak, maratón je behom na dlhé trate. Treba pri ňom premýšľať, vedieť si rozložiť sily a zvoliť správnu taktiku. Tohtoroční bežci nedobehli práve s najlepšími časmi. Nevadí. Budúci rok príde ďalšia šanca. Dovtedy sa treba venovať poctivému tréningu.“
Michaela Pašteková, členka poroty
